Bazilika sv. Mikuláša (Hrubý kostol) a kaplnka P. Márie Trnavskej -

nachádza sa na Námestí sv. Mikuláša v Trnave.  Stojí na mieste románskeho kostolíka sv. Michala zo 14. storočia (v priestore najstaršieho osídlenia) Táto významná gotická pamiatka je farským kostolom farnosti Trnava – Mesto. V rokoch 1543 - 1820 bola katedrálnym chrámom ostrihomského arcibiskupa. Bazilika sv. Mikuláša je trojloďovou bazilikou, postavenou v neskorogotickom štýle v tzv. podunajskom slohu. Stavba s celkovou dĺžkou 60 m, šírkou 31 m a výškou hlavnej lode 18 m je svojim presbytériom orientovaná k východu. Pôvodný čistý gotický charakter kostol stratil v rokoch 1618 - 1630, keď kardinál Peter Pázmány inicioval rozšírenie gotického trojlodia chrámu o bočné barokové kaplnky, výmenu dlažby, lavíc a kazateľnice. Zároveň bol v tomto období postavený barokový chór s organom, niekoľko nových oltárov a zmenila sa aj vonkajšia silueta kostola. V rokoch 1739 až 1741 k jeho severnej časti pristavali osembokú barokovú kaplnku, v ktorej sa nachádza obraz žehnajúcej Panny Márie známej ako „Matka Božia Trnavská“. K úcte Matky Božej sa v chráme každoročne v dňoch 13.-21.novembra koná verejnosti dobre známa Trnavská Novéna. Bazilika sv. Mikuláša je aj miestom konania medzinárodného festivalu organovej hudby pod názvom Trnavské organové dni, ktoré sa tu konajú každoročne na prelome augusta a septembra. V roku 2008 bol chrám vyhlásený arcibiskupom Jánom Sokolom za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy a pápež Benedikt XVI. ho koncom roka 2008 vyhlásil za baziliku minor. V roku 2011 pri nej bolo založené spoločenstvo Familia Tyrnaviensis.

Bohoslužby: počas týždňa: 16,00 a 18,30hod., sobota: 7,30, 10,00 (pútnická sv. omša) a 18,30hod., nedeľa: 7,30, 9,00, 10,30 (sv.omša pre prvoprijímajúce deti) a 18,30hod.

(zdroj: Vydavateľstvo Dajama)

Katedrála sv. Jána Krstiteľa (Univerzitný kostol)

patrí medzi najhodnotnejšie historické pamiatky Trnavy, ide o prvú ranobarokovú stavbu väčšieho významu na území Slovenska. Postavil ho taliansky staviteľ P. Spazzo ako súčasť komplexu univerzitných budov. Ešte nedokončený kostol vysvätili v roku 1637. Jednoloďový dvojvežový chrám je orientovaný na západ a má dĺžku 61 m a šírku 28 m. Nad jeho hlavným portálom sa nachádza štít s figúrami sediacich anjelov a kamenný erb rodu Esterházyovcov. Interiér chrámu ohúri návštevníka svojou mohutnosťou a pestrosťou unikátnych malieb. Najväčším skvostom celého interiéru je kolosálny celodrevený hlavný oltár dokončený v rokoch 1637 - 1640, na realizácii ktorého sa popri viedenských majstroch B. Knillingovi a V. Knothovi podieľali V. Stadler z Trnavy a majster Ferdinand z Cífera. Oltár vysoký 20,3 m a široký 14.8 m je jeden z najväčších oltárov svojho druhu v Európe. Návštevníkov zaujme aj maliarska a štukatérska výzdoba. Bohatá ornamentika je dielom najmä talianskych majstrov. Od roku 1977 je univerzitný kostol katedrálou arcidiecézy. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 2003.

Bohoslužby: počas týždňa: 7,30 hod., nedeľa: 9,30 a 11,30hod.

(zdroj: Vydavateľstvo Dajama)

Kostol sv. Jakuba st. (Františkánsky kostol)

- prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Okolo roku 1239 sa usídlili v opustenom staršom sakrálnom objekte (benediktínov ? cisterciánov ?) pri západnej bráne mesta, kde stojí terajší františkánsky kostol. Kostol prešiel tromi architektonickými fázami: predgotickou, gotickou a barokovou; dnešná podoba je z poslednej fázy. Zaujímavosťou je, že kostol je orientovaný presbytériom na západ a vchodom na východ, smerom k mestu. Pôvodnú symetriu priečelia kostola s vežou narušila prístavba kaplnky sv. Antona z roku 1699.  Po požiari koncom 17. storočia a následnej rozsiahlej oprave bol kostol slávnostne posvätený 1. septembra 1714. Hlavný oltár, už s architektonickými prvkami klasicizmu a obrazom sv. Jakuba staršieho, z roku 1794, od trnavského majstra Jozefa Zanussiho, pôvodom zo Salzburgu, dal vyhotoviť biskup Mikuláš Kondé. Interiér kostola má klasicistický ráz. Na chóre je umiestnený dvojmanuálový, tridsať registrový organ s pedálom. Organ z roku 1905 je umiestnený v organovej skrini z roku 1885 a je dielom renomovanej organárskej firmy Gebruder Rieger, opus 1177. V roku 1947 boli barokové fresky a steny kostola premaľované výjavmi zo života sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho. V podzemí lode chrámu je rozsiahla krypta (pre verejnosť je každoročne bezplatne otvorená v dňoch 1. - 8.novembra), v ktorej sú uložené telesné ostatky mnohých kňazov, rehoľníkov i významných Trnavčanov minulých čias. Kostol je zasadený svojou hmotou do komplexu Františkánskeho kláštora v ktorom sídli provinciálny noviciát Menších bratov sv. Františka. Každoročne v júni poriada rehoľa slávnosti - Trojdnie sv. Antona. Pri tejto príležitosti je sprístupnený výstup na vežu kostola i zostup do krypty. Pri kostole funguje aj turistické spoločentvo Turisti od Jakuba.

Bohoslužby a duchovný program: počas týždňa: 6,00 a 18,00hod., nedeľa: 6,00, 8,00,10,00 a 18,00hod. pravidelná celodenná adorácia: každý utorok, štvrtok po večernej sv.omši: spoločná modlitba vešpier a adorácia do 19,30hod., prvá nedeľa v mesiaci: o 10,00hod. sv. omša venovaná rodinám

(zdroj:www.dokostola.sk)

Kostol Najsvätejšej Trojice (Jezuitský kostol)

- kostol vybudovala pri svojom kláštore rehoľa trinitárov v rokoch 1727-1729 v slohu vrcholného baroka. Nad portálom bol umiestnený kamenný erb (rameno ozbrojené šabľou s napichnutou hlavou Turka) štedrého podporovateľa stavby, titulárneho biskupa Jána Okoličányho, ktorý kostol aj vysvätil. Nad hlavným oltárom (stavaným v rokoch 1755-1757) dominuje maľba zobrazujúca sv. Jána z Mathy a sv. Félixa z Valois, zakladateľov rehole trinitárov, ako vykupujú otrokov. Maľbu vyhotovil rakúsky freskár Franz A. Maulbertsch. Štyri figúry svätcov v životnej veľkosti vyhotovil pravdepodobne Johann J. Resler z Viedne: z vonkajšej strany mučenice prvotnej cirkvi sv. Agnesa s baránkom a sv. Katarína Alexandrijská s knihou a polámaným kolesom a z vnútornej strany sv. Leopold, patrón Rakúska, zvyčajne vyobrazený s maketou kostola, a sv. Štefan, patrón Uhorska. Zemskí patróni reprezentovali spoločnú rakúsko-uhorskú provinciu rehole trinitárov. Loď má štyri polia lunetovej klemby. Medzi piliermi sú kaplnkovité výklenky s barokovými oltármi: Sv. Kríža(so súsoším Kalvárie z roku 1876), Božského Srdca Ježišovho, sv. Jána Nepomuckého, Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a Matky Božej Régensburskej, kde nad menzou sú uložené relikvie svätých košických mučeníkov, jezuitov: sv. Štefana Pongráca a sv. Melichara Grodeckého (umučených r. 1619 v Košiciach). Na pravej strane kostola pristavili jezuiti v roku 1900 priestrannú trojloďovú kaplnku sv. Jozefa v pseudorenesančnom slohu, ktorú zdobí, trnavskou verejnosťou obľúbená, kaplnka Lurdskej P. Márie.

Bohoslužby a duchovný program: počas týždňa: 7,00 a 17,00 hod., nedeľa: 8,00, 11,00 (sv.omša pre deti) a 17,00hod., v stredu a nedeľu počas akademického roka: 19,30 sv. omša pre vysokoškolákov, celodenná adorácia: každý štvrtok, každý prvý piatok: 13,00 sv.omša pre ctiteľov Božského Srdca Ježišovho v kaplnke sv. Jozefa

(zdroj: www.jezuiti.sk)

Kostol sv. Anny (Uršulínsky kostol)

- barokový kostol, najmladší spomedzi kostolov v historickom jadre, ako posledný postavený vo vnútri hradieb uzatvára kapitolu trnavskej barokovej sakrálnej architektúry. Kostol je zasvätený sv. Anne a je zároveň kláštorným kostolom rehole sestier uršulínok. Je prepojený s dejinami sestier uršulínok. Uršulínky prišli do Trnavy roku 1724. Do užívania dostali pozemok s kostolom, farou a školou evanjelikov. Po zakúpení vlastných pozemkov sa začali v  roku 1728 kopať základy uršulínskeho kláštora a o rok (1729)posvätil arcibiskup Imrich Esterházi roku bol základný kameň kaplnky, ktorú dočasne využívali, pokým nevystavali riadny kostol. Stavbu komplikovali susedské spory. Nespokojná suseda stavala pred okná kaplnky múry a zašla až tak ďaleko, že obarila prefektku horúcou vodou. Kráľ Karol VI. konflikt vyriešil nariadením, aby „priečna“ suseda odstúpila dom mníškam, a tie ju zas museli ihneď vyplatiť sumou 1 500 zlatých. Kostol sa staval v rokoch 1774–1776. Konsekrácia kostola bola roku 1805. Po oboch stranách kostola bol postavený kláštor. Jednoloďový priestor kostola a svätyne je zaklenutý nižšími kupolami. Kostol má oválny a svätyňa štvorcový pôdorys. Klenbu svätyne zdobí maľba štyroch evanjelistov. Hlavný klasicistický oltár a oltárna maľba zobrazujúca sv. Annu je dielom maliara Jozefa Zanussiho z roku 1789. Ďalším dielom tohto maliara je aj obraz Krista na Olivovej hore. Na pravej strane kostola sa nachádza bočný oltár Panny Márie prenesený z niekdajšej jezuitskej univerzity a darovala ho Mária Terézia. Pod oltárom v jemne a bohato zdobenej cínovej truhle sú pozostatky troch svätých košických mučeníkov: Marka Križina, Štefana Pongráca, Melichara Grodeckého. Pod chórom sa nachádza oltár z 18. storočia zasvätený Panne Márii Mariacelskej. Socha Panne Márie je kópiou zázračnej sochy v rakúskom Mariazelli. Na ľavej strane je baroková kazateľnica z konca 18. storočia. Pod kostolom sa nachádza krypta sestier uršulínok. Uršulínky viedli v meste dievčenskú školu. Po otvorení učiteľského ústavu bolo treba viac priestorov na triedy, preto na mieste viacerých starších domov vyrástla v roku 1901 nová dvojposchodová škola s kaplnkou a telocvičňou. Hlavným staviteľom bol Jozef Kadlec a finančne prispel mešťan Jozef Müller – dvojica, s ktorou sa stretávame aj pri výstavbe kaplnky sv. Jozefa v Kostole Najsvätejšej Trojice a krížovej cesty za mestom.

Roku 1950 bola činnosť sestier Uršulínok prerušená komunistickým režimom. Po páde komunizmu sestry obnovili svoju činnosť na školách a prevzali aj správu kostola.

Bohoslužby a duchovný program: počas týždňa: 6,45 a 12,00hod., nedeľa: 7,00hod., pravidelne 1x v mesiaci modlitby Taize

(zdroj: www.dokostola.sk, www.vitajtevtrnave.sk)

Kostol sv. Jozefa (Paulínsky kostol)

- ranobarokový jednoloďový kostol je typom protestantských sieňových kostolov bez veže. Za touto stavebnou charakteristikou sa skrýva mnoho pohnutých desaťročí zápasu o slobodu vyznania. 16. storočie vstúpilo do dejín ako obdobie náboženských sporov. Myšlienky umierneného katolicizmu a reformácie cirkvi rezonovali u mnohých mešťanov, a tak bol v roku 1560 do Trnavy povolaný prvý kalvínsky kazateľ. Sympatizanti nového učenia, zväčša z radov bohatšieho meštianstva maďarskej národnosti, poskytovali kazateľom vlastné príbytky a v roku 1603 si založili vlastnú školu. Keď sedmohradské knieža Gabriel Betlen v roku 1619 dobyl Trnavu, usiloval sa vytvoriť tu intelektuálne stredisko kalvinizmu ako protipól jezuitským rekatolizačným snahám. Založil akadémiu, ktorá mala poskytnúť kalvínskej mládeži vysokoškolské vzdelanie, no po pár mesiacoch ju musel presunúť do Košíc, kde nakoniec zanikla. Nižšia škola však existovala na Paulínskej ulici do 70. rokov 17. storočia. Kalvínska náboženská obec mala k dispozícii najskôr drevenú modlitebňu. Murovaný kostol začali stavať bez povolenia mesta na mestskom pozemku v roku 1635, avšak v dôsledku opakovaných zákazov bol dokončený až v roku 1646. Nakoniec bol v rámci intenzívnej protireformačnej politiky mesta kalvínom odobratý a v roku 1671 ho mesto a arcibiskup Juraj Selepčéni – Pohronec odovzdali rádu pavlínov. (Rád sv. Pavla prvého pustovníka – Ordo Sancti Pauli Primi Eremiti – OSPPE). Pavlíni sa v Trnave usadili v polovici 17.storočia a spočiatku sídlili v dome rodiny Erdödiovcov na Halenárskej ulici. Zároveň v susedstve kúpili dva domy, kde si v roku 1719 vybudovali vlastný kláštor (po 2. svetovej vojne adaptovaný na bytovku). Koncom storočia bývalý kalvínsky kostol zasvätili sv. Jozefovi, pestúnovi Ježiša Krista. Za veľkého požiaru v roku 1683 (Tököliovci) bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695. V roku 1699 vytvoril Sebastián Jäger z Gleiwitzu hlavný oltár, o tri roky pribudla krásna kazateľňa, ktorá je dielom pavlínskeho frátra Gregora, a postupne bol interiér doplnený o päť barokových bočných oltárov. V roku 1701 pristavali na severnej strane kaplnku Panny Márie Loretánskej a neskôr pribudla aj malá drevená vežička. Ružencové bratstvo, ktoré pôsobilo v tomto chráme uskutočnilo v 19.st. pešiu púť do Marianky. Relikvie:

Bohoslužby a duchovný program: počas týždňa a v nedeľu: 9,00hod., celodenná adorácia: každý piatok

(zdroj: www.dokostola.sk, www.vitajtevtrnave.sk

Kostol sv. Heleny

- je najstarším dodnes stojacim kostolom Trnavy. Ide o pôvodne gotický kostol zo 14. storočia, barokovo upravený v 17. storočí a predpokladá sa, že mu predchádzal starší kostol. Najstaršia zachovaná písomná správa z roku 1490 hovorí o škodách spôsobených na kostole a jeho zariadení. Prvou časťou stavby, pôvodným kostolom, bola pravdepodobne svätyňa, ku ktorej neskôr pribudovali loď kostola. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretým presbytériom a rebrovou krížovou klenbou. Na severnej strane presbytéria je gotická vežička s kružbovými oknami. Po oboch stranách lode sú barokové kaplnky. Nad gotickým portálom je trojdielna edikula so sochami. Jednoduchý hlavný oltár v pseudogotickom slohu pochádza z konca 19. storočia. V južnej kaplnke je oltár Muža bolesti z obdobia okolo roku 1700, v strede so sochou Božského srdca a po stranách s neskorogotickými oltárnymi krídlami z obdobia okolo roku 1500. V severnej kaplnke sa nachádza bočný oltár s obrazom Panny Márie Loretánskej z rokov 1725–1728. V roku 1766 dali do veže zvon sv. Alžbety a o päť rokov neskôr zvon sv. Heleny. Je súčasťou areálu stredovekého špitála prestavaného v klasicizme. Toto sociálno-charitatívne zariadenie vzniklo na južnom okraji mesta pri Dolnej mestskej bráne ešte v 13. storočí. Pôvodne ho spravoval jeden z rádov so sociálnym zameraním, ktoré vtedy pôsobili v meste, neskôr túto službu prebralo mesto. Starým, slabým, chudobným obyvateľom poskytoval zadarmo strechu nad hlavou a v prípade potreby aj liečebnú starostlivosť. V 18. storočí, skôr, než vznikla nemocnica, tu vykonávali prax študenti lekárskej fakulty Trnavskej univerzity. Lôžkovú časť tvorila jedna veľká sála, no hoci na stredoveké pomery kapacitne postačovala, začiatkom 19. storočia už vtedajším nárokom 8 – 16 lôžok nevyhovovalo. Aj mestský lekár v roku 1834 v zápisnici konštatoval nevhodnosť situácie, keď sa v jednej spoločnej izbe tiesnia zdraví a silní spolu s ťažko chorými a umierajúcimi. No trvalo ďalšie štyri roky, kým sa definitívne rozhodlo o prestavbe. Prácami bol poverený Bernard Grünn, autor výstavby trnavského divadla a župnej nemocnice. Pôvodný špitál a susedný dom boli v uličnej časti spojené do jednej veľkej stavby, ktorá dostala reprezentatívne klasicistické priečelie, neskôr upravené do dnešnej neoslohovej podoby. V súčasnosti kostol slúži pre potreby rímskokatolíckej aj gréckokatolíckej Cirkvi v Trnave.

Bohoslužby a duchovný program: počas týždňa: 6,15 hod, nedeľa: 8,00, gréckokatolícka liturgia: počas týždňa: utorok a štvrtok o 17,00hod. nedeľa: 10,00hod., celodenná adorácia: každú stredu

(zdroj: www.dokostola.sk, www.vitajtevtrnave.sk)

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Klarisky - Západoslovenské Múzeum)

-  jeho výstavba siaha do obdobia počiatkov mesta, na začiatok 13. storočia. Klarisky ako ženská vetva františkánov sa v Trnave prvýkrát spomínajú v roku 1239, teda ešte počas života sv. Kláry, zakladateľky rehole. Uvádzajú sa ako mníšky rehole sv. Damiána, podľa ich prvého kláštora zasväteného práve tomuto svätcovi. Sestry, neskôr nazývané klarisky, usádzali sa tam, kde už pôsobili bratia františkáni. Tí im boli nápomocní pri zakladaní kláštorov a v prípade potreby ich zastupovali na verejnosti. Klarisky totiž patrili k reholiam s veľmi prísnou klauzúrou. Za múrmi kláštora v úplnom odlúčení od okolia prežili zvyšok svojho života rozjímaním, modlitbou či drobnými ručnými prácami. Predstavu o prísnych rehoľných pravidlách poskytuje úprava regúl pápežom Inocentom IV., ktorou mníškam povolil nosiť v zime kožušinový odev. Kláštor s kostolom začali stavať krátko po príchode do mesta. Pôvodný jednoloďový kostol so štvorcovou svätyňou bol v 14. storočí čiastočne upravený, neskôr, v 17. storočí, bol zväčšený o časť s refektárom na prízemí a s oratóriom na poschodí, teda tribúnou, na ktorej mohli byť sestry účastné na bohoslužbách oddelene od veriacich v kostole. Z tohto obdobia pochádza tiež klenba lode kostola, sakristia a veža. Tak ako pri iných cirkevných stavbách v meste, aj stavebné aktivity klarisiek finančne podporil kardinál Peter Pázmaň. Nakoniec v 18. storočí interiér doplnili barokové oltáre. Prvý kláštor bol jednoduchou budovou priliehajúcou z juhu kolmo ku kostolu. Postupným rozrastaním sa bola pôvodná budova z 13. storočia zakomponovaná do priečneho dvorového krídla, ktoré od seba oddeľuje dve samostatné kláštorné nádvoria. Zrušenie rehole Jozefom II. prinieslo budovám nové využitie. Tak ako v mnohých ďalších objektoch, aj tu bola zriadená ubytovňa chorých vojenských vyslúžilcov. Neskôr, keď bola na južnej strane bývalého kláštora zbúraná časť hradieb a zasypaná vodná priekopa, bola k areálu pričlenená veľká novovzniknutá okrasná záhrada, adaptovaná v polovici 20. storočia na mestský amfiteáter. V tom období sa bývalý kláštor klarisiek stal sídlom Západoslovenského múzea.

Bohoslužby a duchovný program: -

(zdroj:www.vitajtevtrnave.sk)

Evanjelický kostol

- je prvý chrám vybudovaný mimo historického centra Trnavy, v priestore zasypanej vodnej priekopy mestského opevnenia. V roku 1910 odkúpil evanjelický cirkevný zbor na výstavbu plánovaného kostola a veľkého polyfunkčného domu pozemok z južnej strany hradieb, na ktorom sa nachádzal Alžbetin hotel s veľkou záhradou. Projekty na stavbu boli síce vyhotovené už v roku 1914, no 1. svetová vojna zámer prekazila a výstavba kostola podľa plánov architekta Josefa Mareka sa začala až v roku 1923. Evanjelický kostol je centrálna funkcionalistická stavba s hlavnou štvorbokou vežou a dvoma podružnými schodiskovými vežičkami. Je zaujímavý amfiteátrovým usporiadaním interiéru a závesným stropom. Stredobodom interiéru je kazateľňa a oltár s organom v pozadí, ku ktorým sú orientované amfiteatrálne usporiadané lavice aj polkruhová empora. Tri zvony pre kostol darovala trnavská zvonolejárska rodina Fischerovcov. Až v roku 1928 sa začala aj výstavba susedného funkcionalistického polyfunkčného domu, navrhnutého Jurajom Charváthom. Z pôvodnej zástavby evanjelici v areáli ponechali poschodovú empírovú stavbu opretú zadnou stranou o hradobný múr, kde dodnes sídli farský úrad. Dejiny evanjelickej obce siahajú však hlbšie do histórie. Už v polovici 16. storočia sa v Trnave k myšlienkam reformácie hlásil značný počet mešťanov. No keďže vplyvom účinkovania ostrihomského arcibiskupstva a jezuitov si udržala katolícka cirkev väčšinu obyvateľstva, zvádzali protestanti v snahe o legálne pôsobenie neustály boj. Napriek viedenskému mieru z roku 1606 zaručujúcemu slobodu vyznania pretrvávali v meste spory. Nakoniec aj napriek neustálym prekážkam zo strany magistrátu si evanjelici predsa len v roku 1615 vybudovali kostol a faru so školou v jednom z domov na Františkánskej ulici a užívali ho do roku 1671. Potom ho dostali do užívania benediktíni, neskôr trinitári a nakoniec uršulínky. Koniec účinkovania reformovaných cirkví v Trnave nastal v roku 1709 po porážke Rákociho stavovského povstania, keď na dlhý čas stratili možnosť formovať tu svoje cirkevné obce. Napokon aj prvý evanjelický kostol v Trnave v 18. storočí zanikol.

služby božie: nedeľa: 9,00hod.

(zdroj:www.vitajtevtrnave.sk)

Synagóga Status Quo Ante

- patrí v súčasnosti Galérii Jána Koniareka. Organizujú sa v nej vernisáže.

Trnava bola už v stredoveku významným centrom židovského života a jej rabín Izák (Ájzek) Tyrnau patril k popredným židovským učencom v regióne. Po falošnom obvinení z rituálnej vraždy a vyhnaní židovského obyvateľstva v roku 1539 nesmeli židia niekoľko storočí vstúpiť na územie mesta. Až v roku 1717 uzavrel Šimon Michael z bratislavskej židovskej obce dohodu s mestom Trnava, ktorá umožňovala židom prechádzať cez mesto za poplatok. V druhej polovici 19. storočia sa pod vplyvom politických zmien Trnava otvorila židovskému osídleniu a v roku 1930 mala už 2 728 židovských obyvateľov, ktorí patrili k ortodoxnej a status quo ante komunite. Väčšina z nich zahynula počas holokaustu a dnes už v meste nepôsobí aktívna židovská obec. Židovská obec status quo ante si dala postaviť synagógu v roku 1897 (iný zdroj: 1891), kedy tam bol rabínom Simon Sidon, ktorý patril k tým, čo chceli zachovať status quo ante, stav pred rozkolom v maďarskej židovskej komunite medzi reformovaným a ortodoxným smerom. Bola postavená podľa návrhov architekta Jakoba Gartnera (1861-1921), významného viedenského špecialistu na synagógy. Reprezentuje architektúru uplatňujúcu orientálne prvky v štýle historizmu. Budova z charakteristického neomietnutého tehlového muriva s dvojvežovým priečelím sa nachádza v historickom centre mesta. Modlitebný priestor je bazilikálne trojlodie so ženskou galériou, ktorú nesú liatinové stĺpy. V strede modlitebne sa otvára kopula pôvodne so sklenenou výplňou. Po čiastočnej rekonštrukcii v deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa synagóga začala využívať ako výstavný priestor – Centrum súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v Trnave. Na ženskej galérii je inštalovaná stála expozícia judaík zo zbierky Židovskej náboženskej obce Bratislava. Pred synagógou stojí pamätník holokaustu postavený podľa návrhu architekta Artura Szalatnaia-Slatinského (1891-1961).

Ortodoxná synagóga – „Malá synagóga“ – kaviareň na Haulíkovej ulici v Trnave - ako jedno z mála miest na Slovensku má Trnava zachované dve synagógy, obe pochádzajúce zo záveru 19. storočia. Po Krajinskom kongrese v Budapešti v roku 1868, po ktorom sa sformovali tri židovské prúdy – status quo ante, neologický a ortodoxný, sa aj v Trnave v roku 1881 od pôvodnej náboženskej obce odčlenila skupina ortodoxných veriacich, ktorí chceli žiť život podľa pôvodných židovských zásad. V meštianskom dome na rohu Kapitulskej a Haulíkovej uličky založili si vlastnú školu, a neskôr na parcele za domom vybudovali synagógu. Presný rok jej výstavby nie je známy, no keďže na mape mesta z roku 1895 je už zaznačená, najneskôr vtedy už musela jestvovať. Vystavaná je, rovnako ako synagóga status quo, v súlade s vtedajšími nariadeniami v hĺbke parcely, v dostatočnej vzdialenosti od uličnej čiary. Ortodoxná synagóga, vzhľadom na svoje rozmery nazývaná „Malá synagóga“, je halová stavba bez veží orientovaná východno-západným smerom, v interiéri so ženskými galériami nesenými liatinovými stĺpmi. Okrem nich sa v interiéri zachovalo niekoľko pôvodných historizujúcich umelecko-remeselných detailov a zvyšky pôvodnej výmaľby. Kontinuita fungovania židovského spoločenstva bola nástupom fašizmu v roku 1939 prerušená, po 2. svetovej vojne synagóga fungovala už len krátko a jej pôvodná funkcia zanikla začiatkom 50. rokov 20. storočia. Odvtedy bola využívaná na rôzne utilitárne, prevažne skladovacie účely a dlhé roky chátrala. Začiatkom 90. rokov 20. storočia židovská obec synagógu zreštituovala a následne odpredala do súkromného vlastníctva. Prešla komplexnou stavebnou obnovou a po desiatkach rokov je znova sprístupnená verejnosti. Jej oživenie, hoci už nie s pôvodnou funkciou, ale s novým kultúrno-spoločenským využitím (kaviareň), je v okrajovej oblasti, akou je obnova pamiatok židovskej architektúry na Slovensku, pomerne ojedinelým dielom.

(zdroj: www.slovak-jewish-heritage.org, www.vitajtevtrnave.sk, www.wikipedia.sk)

Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (farnosť Tulipán - Pavlíni)

- bol postavený v rokoch 1939 - 1940 na Tulipáne, v mestskej štvrti, ktorej názov sa odvodzuje od hostinca zvaného Tulipán - csárda, v ktorom sa živo diskutovalo na témy priemyselného hnutia v Uhorsku zvaného  Tulipánovím (začiatok 20. stor.). Trnavský kanonik Jozef Straka odkúpil roku 1926 súkromný dom s pozemkom, ktorý dal do užívania rehoľným sestrám sv. Kríža. V stolárskej dielni pri dome prerobenej na provizórnu kaplnku zasvätenú Srdcu Ježišovmu (dnešná sála sv. Jozefa) sa začali slúžiť sv. omše, neskôr pribudol kostol. Tulipánčan, pán Priheľ, zhotovil doň v r. 1941 drevené lavice z červeného smreka. Kostol bol daný už počas výstavby do duchovnej správy bratov františkánov. Vtedy sa sestričky presťahovali do susedného domu, ktorý si zakúpili (na mieste dnešného provinciálneho domu) a zriadili v ňom rímskokatolícku Detskú opatrovňu. Farnosť bola oficiálne zriadená 20. 7. 1942. V r. 1948 bola zhotovená do kostola socha Najsv. Srdca Ježišovho určená na hlavný oltár, ktorú zhotovil sochársky majster Ladislav Polák z Piešťan. Je nadľudskej veľkosti pôvodne z viditeľnou štruktúrou dreva, neskôr pozlátená. V tom istom roku previedol dekoratívnu maľovku Jozef Drapka z Čajkova. V r. 1949 bola benedikovaná krížová cesta. Jej obrazy (olej na plátne) zhotovil pán Balogh z Trnavy. Zoznam všetkých duchovných správcov farnosti môžeme dnes nájsť zverejnený pri Lurdskej jaskynke v ľavom rohu kostola, ktorá bola zriadená v r. 1954 a vyrobená z maľovaného kartónu. Počas barbarskej noci z 13. na 14. 4. 1950 boli bratia františkáni príslušníkmi bezpečnosti z Tulipánu vyvezení. Duchovnú starostlivosť zabezpečovali diecézni kňazi. Počas ich pôsobenia bola iniciovaná v r. 1956 stavba dnešného organu a dokončená v r. 1961. V roku 1976 zhotovili farníci spolu s rezbárskym majstrom Jozefom Pekarom pochádzajúcim z Rajeckých Teplíc pohyblivý betlehem, ktorý je dodnes jediným pohyblivým betlehemom v Trnave. Po nežnej revolúcii v 1989 r. správu farnosti opäť prevzali bratia františkáni. Počas ich pôsobenia drevenú zvonicu vystriedala kostolná veža a pribudli do nej ďalšie tri zvony. V r. 1997 farnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho prešla z rúk františkánskej rehole do správy otcov pavlínov. Slávnosť Božského Srdca Ježišovho je vo farnosti vnímaná ako hody. Slávnostnú bohoslužbu dopĺňa sprievodná procesia ulicami farnosti, otcovia pavlíni poriadajú aj záhradné pohostenie pre verejnosť so zábavnými atrakciami pre deti. Každoročne sa v rámci farnosti organizuje letná dvojtýždňová pešia púť z Trnavy do Čenstochovej v celkovej dĺžke 420km.

Bohoslužby a duchovný program: počas týždňa: 18,00hod. nedeľa: 7,00, 10,00, 11,15 (detská sv. omša), 18,00 hod., na prvý piatok v mesiaci: 7,00hod., na sviatky: 7,00, 18,30hhod.

(zdroj: www.trnava-tulipan.fara.sk)

Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (farnosť Kopánka - Saleziáni)

-  od jeho vzniku spravuje rehoľná spoločnosť Saleziáni Don Bosca. Na 100-ročné jubileum založenia saleziánskeho oratória sv. Don Boscom bol 8. decembra 1941 otvorený nový saleziánsky ústav v Trnave. Bol to začiatok pôsobenia zameraného na ľudí organizovaním púti, procesií a divadiel. Dôležitá tu bola sociálna pomoc pre chudobných. Denne tu vydávali stravu pre 50 – 80 ľudí. Mladí tvorili družiny a rôzne záujmové skupiny. Obľúbenou bola napríklad mládežnícka dychovka, z ktorej niektorí členovia tu účinkovali donedávna. Podstatou saleziánskej práce bola a je predovšetkým ponuka príťažlivých aktivít, ktoré reagujú na potreby mladých a sprostredkúvajú im zážitky, skúsenosť spolupatričnosti, vzájomného prijatia, priateľstva a sebarealizácie. Súčasťou farnosti je i dnes mládežnícke stredisko a saleziánske oratórium. Je to miesto, kde môžu chlapci, dievčatá  - mladí ľudia plnohodnotne a zmysluplne tráviť svoj voľný čas. Plní výchovno – vzdelávaciu, preventívnu a rekreačnú funkciu. Ponuka oratória, či strediska je pestrá: skupinové stretnutia (stretká), krúžky, turnaje, výlety, tábory a príležitostné akcie, ktoré sú zamerané na duchovný a osobnostný rast človeka. Súčasťou farnosti sú veľké futbalové, basketbalové, volejbalové a detské ihriská a v zime hokejbalové ihrisko. Vnútorné priestory sú prispôsobené na stretnutia detí, mladých, či dospelých. V zime býva otvorená pingpongáreň, v ktorej sa môže hrať ping-pong, stolný futbal, biliard alebo iné hry. O tom, že farnosť nestarne, svedčí aj množstvo kočíkov a kŕdeľ nezbedných detí pobehujúcich po ihrisku.

Bohoslužby a duchovný program: počas týždňa: 6,30 (okrem pondelka), 18,00hod, nedeľa: 7,00, 8,30, 10,00 (detská sv. omša), 11,30 (mládežnícka sv. omša), 18,00hod. Iné: štvrtok: 9,30hod. - sv.omša pre matky s deťmi, piatok: 18,00hod. - mládežnícka sv. omša, adorácia: v pondelok a štvrtok po večernej sv.omši.

(zdroj: www.dokostola.sk)

Farnosť Božieho Milosrdenstva (mestská časť Trnava Prednádražie)

- je najmladšou farnosťou.  Bola ustanovená 2008 a jej prvým správcom bol Mons. Imrich Šišulák, ktorý požiadal o poskytnutie priestorov, kde by sa mohli dočasne slúžiť sväté omše, aby farnosť začala fungovať. Požiadal mesto Trnava o súhlas na slúženie sv. omší v priestoroch ZŠ-Mozartova v jedálni, kde sa prvá sv. omša konala 19. apríla 2009. Následne bol dňa 30. mája 2009 arcibiskupom Jánom Sokolom vysvätený pozemok pre výstavbu Pastoračného centra a kostola na Botanickej ulici. Pri vysviacke pozemku bol prítomný aj biskup Dominik Tóth, ktorý bol tomuto dielu zapálený od začiatku a dodával odvahu na jeho realizáciu. Po odchode Mons. Imricha Šišuláka 1. júla 2009 bol za správcu farnosti menovaný vdp. Marcel Kubinec, ktorý inicioval začatie stavby, podľa projektu Ing. arch. Jozefa Ďurka. V auguste 2010 boli zahájené práce na vybudovaní základov. Cez zimu 2010 - 2011 prebiehali finančné zbierky vo všetkých Trnavských kostoloch. Na jeseň 2012 bola stavba úspešne ukončená. Pastoračné centrum Božieho milosrdenstva a priestory fary na trnavskom sídlisku Prednádražie v nedeľu 14. októbra 2012 požehnal apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch. Za správcu farnosti menoval Mgr. Mariána Díreša. Pastoračné centrum slúži na slávenie bohoslužieb, ako aj stretnutia spoločenstiev a aktivity pre deti a mládež. V najbližších rokoch by mal k nemu pribudnúť aj kostol. Pred sviatkom Božieho Milosrdenstva farnosť organizuje Trojdnie k Božiemu Milosrdenstvu, kedy správca farnosti pozýva viacerých zaujímavých kazateľov. Farnosť sa aktívne zapája aj do programu Noci Kostolov.

Bohoslužby a duchovný program: počas týždňa: 18,00hod. (okrem pondelka), nedeľa: 7,30, 9,00, 10,30hod. (detská sv. omša), adorácia: každý štvrtok po večernej sv.omši na na prvý piatok po večernej sv.omši

(zdroj: www.prednadraziefara.sk)

Kalvária - krížová cesta

- vznikla ako jeden z prejavov rekatolizačného podnecovania novej zbožnosti, dakedy v polovici 17. storočia. Išlo o vôbec prvú kalváriu v Uhorskom kráľovstve.Viedla z Trnavy do Modranky a končila sa pri Božom hrobe. Jej vznik úzko súvisí s preložením ostrihomskej kapituly do Trnavy a vznikom Trnavskej Univerzity, ktorú viedli jezuiti. Vediac o stykoch trnavských jezuitov s viedenskými neprekvapuje, že krížová cesta so siedmimi zastaveniami bola riešená podobne ako z Viedne do obce Hermals. Toto bolo akiste vzorom pre trnavskú krížovú cestu v čase, keď boli rakúski aj trnavskí jezuiti v spoločnej provincii Austria. Podľa niektorých autorov krížová cesta vznikla okolo roku 1642 za arcibiskupa Juraja Lipaia, mala sedem zastavení, kaplnku sv. Anjelov a kaplnku Božieho hrobu, pri ktorej boli tri kríže. Od roku 1635 nielen kapitula, ale aj Trnavská univerzita – ako profesori, tak aj mnohí študenti boli členmi kongregácie Kristovej agónie a nielen na Veľkú noc, ale aj počas roka sa zúčastňovali na modlitbách a obradoch. V Trnave bolo viac kongregácií, ktoré sa ochotne pridávali na krížovú cestu. Keď dal miestny rodák kanonik Adam Šalkovič vybudovať v Modranke Kostol Najsv. Trojice, kaplnka Božieho hrobu bola poslednou časťou začlenená do tejto svätyne. V roku 1674 prevzal správu kostola rád sv. Pavla pustovníka. V roku 1683 Tökölyho vojská vykradli kostol a niektoré zastavenia krížovej cesty pováľali. 30. júna udelil pápež Inocent III. odpustky na sedem rokov (za zvyčajných podmienok) návštevníkom Božieho hrobu. Boží hrob už bol totiž v tom čase v ľavostrannej kaplnke (kde v súčasnosti je Loretánska kaplnka). Súčasná kalvária:  Po odchode arcibiskupstva z mesta Kalvária postupne pustla a v 19. storočí zanikla. Ostalo z nej iba kamenné súsošie Krista modliaceho sa na hore Olivovej, ktoré bolo začiatkom 20. storočia prenesené na opačnú, severnú stranu mesta, do areálu mestského lazaretu susediaceho so starým cintorínom. Práve na tomto mieste nechal v roku 1732 ostrihomský kanonik Juraj Schmidt vybudovať ďalšiu, novú kalváriu, čím v Trnave istý čas existovali netradične dve kalvárie naraz. Dominantou na umelo vytvorenom návrší bol kríž s Ukrižovaným Kristom, doplnený sochami Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána a štyroch anjelov. No aj táto časom, nevedno prečo, zanikla. Iniciatívou mešťana Jozefa Müllera však na jej mieste v roku 1900 vznikla nová, v poradí už tretia Trnavská kalvária, ktorú okrem centrálnej skupiny Ukrižovania dopĺňa štrnásť kaplniek zastavení Krížovej cesty od architekta Jozefa Kadleca. Kovové polychrómované reliéfne výjavy v kaplnkách, ale tiež odlievané sochy Golgoty môžu pochádzať z dielne známej trnavskej lejárskej firmy bratov Fisherovcov.

(zdroj: www.vitajtevtrnave.sk, www.nzr.trnava.sk)