Žijúc v postoji menšieho sa vzdávam pozície moci a vlády. Viem prejaviť úctu, rešpekt a poslušnosť. Som slušný/á.
Poznanie, že nie som pánom sveta, pánom situácie, pánom času, pánom priestoru...ma uvádza do pravdy o vlastnej "moci, vôle, sile", koľkokrát som "premožený/á".
Žijúc v postoji menšieho priznávam, že som menší/a než všetko, čo ma presahuje.

Ako menší/a uznávam, že mám dary a limity. Dar života, talenty, modré oči, nohy po mame...Koľko daností ma tvorí, vytvára podstatu môjho bytia a robí ma jedinečným/ou. Som darom pre svet. Uznávam svoju jedinečnosť a prijímam ju v plnosti s jej obmedzeniami, ktoré prináša napr. vek, zdravie. Prijímam v pravde aj svoje omyly, chyby, hriechy. Viem si priznať chybu, ospravedlniť sa, chcem rásť v dobre. Žijúc v postoji menšieho sa teším z každého nového dňa a chcem ho prežiť naplno taký/á aký/á som.

Ako menší/a prijímam spoločenstvo, rodinu, priateľov uvedomujúc si, že spoločne tvoríme celok. Jeden bez druhého sme neúplní... Potrebujeme sa navzájom, a keď chýba hoci jedna malá časť puzzle, obraz sa nemôže dotvoriť...Vzájomne sa ovplyvňujeme. To, čo urobím dnes, môže mať vplyv na to, čo bude zajtra. Žijúc v postoji menšieho si plne uvedomujem zodpovednosť za celok. Preto v tejto zodpovednosti pristupujem vážne, spravodlivo, milosrdne a s úctou ku všetkému, ku každému. Vážim si celok i všetky jeho časti. Chránim to, čo mi je zverené, múdro rozvíjam a budujem v prospech ďalšieho spoločného dobra.

Stačí mi menej.
Delíme si čokoládu a mne stačí aj menej:)
Niekto možno povie: práce mi stačí menej:), ale áno. Stačí mi menej práce. Stačí mi menší zárobok. Nemusím pracovať na 4 smeny, v dvoch - troch pozíciach, "od svitu do mrku", "piatok - sviatok". Stačí mi menej. Uskromním sa. Znížim svoje životné náklady. 
Stačí mi menej pôdy, ktorú vlastním, stačí mi menší dom/byt/izba, v ktorej žijem.
Podelím sa s tým, čo mám, lebo v žijúc v postoji menšieho chápem veľkosť/množstvo toho, čo mám...

V postoji menšieho prejdem aj úzkou bránou.
Ako menší/a sa skláňam, skladám z chrbta bremeno, ktoré je častokrát všetkým, čo mám...
Prijímam príkorie či nespravodlivosť v poznaní, že aj tieto "úzke dvere" môžu viesť do "záhrady", ktorú ešte nepoznám. Vidiac pred sebou akúkoľvek "úzku bránu", kľakám si v dôvere pred  Nebeského Otca a jemu zverujem všetko.

Čoraz menší/a rastiem v láske a úcte k sebe, k druhým, k celému stvorenému, existujúcemu svetu.

Čoraz menší/a rastiem v láske, vo vďake a v chvále Boha.

Ďakujem Vám menší bratia a sestry, ktorí žijete blízko mňa. Ste pre mňa dôležití. Ďakujem Vám, zostaňte menšími vo veľkom svete. Pokúsim sa tiež byť Vašou menšou sestrou ;)

(komentár k fotografii: uzučké a nízke dvere v Eremo delle Carceri, neďaleko Assisi, ktorými sa vychádza z jaskynky a modlitebne sv. Františka. dvere sú také malé, že  dospelý človek sa musí ozaj dobre zohnúť a zložiť zo seba batoh, ak chce nimi prejsť:)