Témou našej cesty bola viera, obnova viery. Aj keď naše rozhovory boli o všeličom :) To tak býva, najmä, keď sa zídu ženy...

Z technických údajov o ceste: putovali sme dve žienky, kráčali sme 4 dni a ďalšie dva dni sme strávili na Mariánskej Hore a v Levoči. Technické informácie o ceste nám poskytol vdp. Slavomír Engel, kaplán v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, dajú sa získať cez OZ Priatelia Svätojakubskej cesty.

Naplánované etapy: 1./Košice - Kojšovská Hoľa (30km) - náročné, 2./ Kojšovská Hoľa - Krompachy (26 km) - stredne náročné, 3./ Krompachy - Spišské Podhradie (22 km) - stredne náročné, 4./ Spišské Podhradie - Levoča (18 km) - stredne náročné

Značenie cesty spočiatku dobré, neskôr sa strácalo. Potrebné je: turistická mapa a pýtať sa na cestu:)

Vzhľadom na jeden technický problém, ktorý sa vďaka Božej Prozreteľnosti vyriešil inak než sme plánovali sme museli upraviť naše plány :). Preto sme prvý deň nekončili na Kojšovskej Hole, ale až o 16 km ďalej v Thurzove. Druhý deň putovania sme tak mali taký pohodový, priam oddychový :)

Moja rada z putovania - rozdelenie etáp: 1./Košice - Chata Lajoška (20 km), 2./Chata Lajoška - Thurzov (20 km), 3./ Thurzov - Krompachy (10 km), 4./Krompachy - Spišské Podhradie (20km), 5./Spišské Podhradie - Mariánska Hora (16km) - Levoča -(+2 km)

Počas našej cesty sme sa viackrát stratili :), dosýta sme sa najedli jahôd a čučoriedok, vychutnali si krásu stvoreného sveta a zažili Božiu starostlivosť. V chvíľach zastavenia sa a odpočinku sme čítali knihu "Začiatky malého mnícha" - autor: Harry Farra - vydala Dobrá Kniha v roku 2001. Ponúkam pár myšlienok aj Vám:

" Brány nás vedú k rozhodnutiam. Pred najdôležitejšími udalosťami sú tesné brány."

"Ticho je počiatkom všetkých vecí."

"Niektoré veci Boh stvoril tak, aby boli prosté. To preto, aby nás upozornil na našu vlastnú prostotu a aby nám ukázal, že potrebujeme pokoru."

"Čakaj na Pána tak pokojne, trpezlivo a verne ako spiaci vtáčik čaká na letný deň."

"Konečný cieľ nie je mlčanie našich úst, ale mlčanie srdca."

"Dávaj si pozor na každý krok...každý krok, ktorý urobíš postupne vytvára chodník, z chodníkov sa stávajú cesty a každá cesta sa stáva osudom."

"ôsmy deň stvorenia - prvých sedem dní stvorenia sa dávali do pohybu zákonitosti sveta, avšak na ôsmy deň si potom celé tvorstvo pospevovalo v plnosti - je to deň, keď motýle šantia vo vetre, včielky vtedy poznajú tie najlepšie skrýše, kde je ukrytý sladký peľ a veveričky nachádzajú vo svojom okolí veľa žaluďov..."

"Starostlivosť je tým postojom srdca, keď si vždy plne uvedomujeme, že všetko, čo bolo stvorené je pre nebeského Otca veľmi dôležité, a preto je to dôležité aj pre nás."

"Zodpovednosť za všetko v zmysle, že ide o Božie vlastníctvo, ktoré máme požičané..."

"Niekedy sa odpoveď nachádza na úpätí kopca a nie na jeho vrchole."

"Chutná polievka môže byť dobrým prostriedkom aj proti zlej nálade."

"Nijaká modlitba neostane osamotená, každá osamelá modlitba sa pripojí k inej modlitbe, ktorú už niekto vyslovil, ktorú sa už niekto pomodlil."

"Naša samota nie je túžbou po ľuďoch, ale po Bohu. Osamelí sú vždy pripravení na hlboký vzťah s Bohom."

"To miesto, ktoré je v nás najslabšie a kde sa rodí hlboké zúfalstvo, býva vždy tým miestom, kde nájdeme v sebe mnícha, duchovný pokoj a vyrovnanosť, ktoré nás zjednocujú."

"Neexistujú zbytočné dni."

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Putovali sme k Matke Božej, k Márii...ale až teraz si uvedomujem, že sme nekráčali k nej. Ona nás niesla, aby nás odovzdala. Musela nás pripraviť. Aj som si myslela, že som po spovedi, akože taká celkom čistá nádoba...ale opäť mi ukázala "nánosy vodného kameňa" vo mne.

Mária je nežná Kráľovná - Nezobrala drsnú kefu a nedrhla "tento hrniec" ako poctivá gazdiná...skôr slzami jemnej mamy čistila a umývala...a ešte stále má čo robiť...

Na dne nádoby boli tri maličké veci: krížik, mušľa a ruženec. Všetky tri zobrala z nádoby, v čase, keď som sa nedívala...a nechala ich na Levočskej Hore. Nádoba potrebovala slzy, aby sa stala slobodnejšou. Kráľovná to vedela.

Stále je pre mňa tajomstvom diplomacia mojej Kráľovnej, pretože stretnutia, ktoré organizuje robí s jemným tichým úsmevom. Aj mne pripravila krásne stretnutia.

Prvé bolo "záchranné" - s p. Kamilou z Gelnice. Na Kojšovskej Hole nás čakala skúška. Kojšovská Hoľa je kopec v horách, kde je len jedna chata - Chata Erika. Mali sme odporúčanie nocovať tam a všetko vopred dohodnuté, ale...stalo sa, že sa na nás chatári vykašľali...majitelia boli odcestovaní v zahraničí, správca bol zaneprázdnený inými povinnosťami v druhom zamestnaní, a tak sme zostali bez pomoci v horách s nocou za pätami, bez nejakého väčšieho technického vybavenia. Premýšľali sme o našich možnostiach a snažili sme sa zavolať si pomoc. (pozn. spacáky a karimatky sme si nebrali na cestu, nakoľko sme si zaistili nocľah v malých chatách a penziónoch).

Mali sme info, že nejaký zamestnanec je na ceste k nám...sediac na dreve a pozorujúc dve hrajúce sa mačky sme sa modlili ruženec...vtom popri chate prechádzali dve autá...keď prechádzali okolo nás, z nejakého popudu som zrazu vyskočila a zamávala na ne. Zastavili. P. Kamila (milovníčka francúzštiny:), pracujúca v lesnej správe a jej rodina sa pre nás stala záchranou. Poznala ľudí z chaty Erika a zavolala im, tak sme sa dozvedeli, že nikto z nich nie je na ceste k nám...čakali sme na záchranu, ktorá mala prísť...a ona prišla, ale úplne z iného smeru :)

P. Kamila nás autom odviezla až do Thurzova, kde pre nás našla penzión. Nevieme jej celé meno, ale ešte nasledujúci deň poobede nám volala, či sme v poriadku. Veľká vďaka p. Kamila!

Druhým stretnutím - bolo výchovné, poučné stretnutie s neznámym pánom v dedinke, osade Slovenské Cechy. Kráčali sme horou a vtom zrazu pekný dom, pri ňom nápis "Lesný pán" a tak sme sa potešili a kráčali ďalej, ale úplne zle... stratili sme smer a vôbec sme to netušili. Po čase som začala čosi šípiť..."šak reku máme ísť hore a my furt len dolu"...a tak len krátka prosba k nebu: "Pane, ak ideme zle, pošli nám niekoho". V tom momente sa na zákrute ukázal starší pán - volám ho Lesný pán :) a poradil nám, ukázal, že sa musíme  vrátiť hore, až k tabuľke, ktorá nás oslovila. Keď sme tam prišli, zastavili sme sa, v "Malom mníchovi" sme si prečítali, že naše duchovné dozrievanie potrebuje duchovných radcov. Nemáme patent na všetko a mysliac si opak robíme veľa chýb...

Tretie stretnutie - s motýľom :) Išlo o krásne, jemné priateľské stretnutie. Naplnilo moju dušu radosťou...sedela som pri studničke a pozerala som do nádhernej doliny, ktorú Boh stvoril ako domov pre môjho krídlatého priateľa. Tešil sa z mojej návštevy a sedel mi na dlani...spolu sme počúvali hudbu z môjho telefónu a dolina sa napĺňala tónmi...ak putujete, poznáte tieto momenty...

Štvrté stretnutie nazývam vzájomný dar. Stretla som Mariánske sestry. Boli tri. Najprv som uvidela jednu z nich v bazilike. Bola krásna, cez ňu ku mne hovorilo čosi bez slov...večer som ich videla stáť spolu v rozhovore, oslovila som ich. Rozhovor s nimi len potvrdil vo mne skúsenosť s nehou a jemnosťou. Dostala som od nich kontakt a 2 knihy. V nedeľu sme sa stretli opäť pri bazilike...a teraz uvidíme...zostávame v kontakte, náš Dom Pútnika a Ony...máme si čo darovať navzájom...Máriina - Kráľovská diplomacia a jej jemné organizovanie svetských záležitostí prostredníctvom Neba je pre nás stálym tajomstvom. Ona je však dobrá Kráľovná, nech nás povedie.

Blíži sa sviatok Korunovácie Kráľovnej - deň, keď Máriu opäť bude vítať celé nebo, deň veľkej slávnosti - prajem Vám v tomto dni osobitne prežiť túto veľkú chvíľu s Ňou. Sme jej "nádobami - čašami a pohármi, krhlami a vedrami", ale v tom všetkom sme jej deťmi - princeznami a princami!

ps: fotky z púte nájdete v galérii