Občianske združenie Spojené ruky Dom Pútnika a pešie putovanie na Slovensku

O poklade skrytom v poli alebo o objavovaní a značení pútnickej cesty z Trnavy do Šaštína

V uplynulých mesiacoch som sa počas voľných dní vracala k hľadaniu pôvodnej cesty, ktorou prechádzali pútnici do Šaštína k Sedembolestnej P. Márii. I keď som mala informácie o súčasnom putovaní do Šaštína predsa som túžila nadviazať nitku s históriou. Na hľadanie tohto pokladu ma priviedli spomienky starých ľudí, ktoré som počula počas putovania v Trnavskej arcidiecéze. Veľmi živo opisovali zážitky svojich rodičov na púti do Šaštína a tak pomaly vzrastal môj záujem spoznať históriu putovania na toto významné pútnické miesto.

Aby som Vám aspoň čiastočne priblížila zažitú atmosféru, prečítajte si výňatky z farských kroník:

"Špačinčania chodievali na púte do Šaštína, do Mariatálu (Marianky), na Božské Srdce do Trnavy, ďalej do Lehôtky a do Nádaša (Trstína). Voľakedy chodievali aj do Mariazellu a do Wamberíc pešo ta i späť. Keď prišli z púte napr. zo Šaštína, svojim známym dávali odpustky slovami: „Aby ste boli účastní P. Márie šaštínskej a všetkých našich pobožností.“ Toto sa zachovalo podnes. Okrem riadnych procesií v Špačinciach sa konali procesie k sv. Trojici, k sv. Vendelínovi a k sv. Floriánovi. Cez krížové dni boli tri procesie: k Božej muke, k sv. Jánovi Nepomuckému a k Trnavskej Panne Márii."

zdroj: http://spacince.fara.sk/stranky/nasa-farnost

Kronika v Dolnom Dubom uvádza, že:

"V minulosti sa počas roka uskutočňovala púť k sv. Róchovi do Chtelnice. Kaplnka sv. Rócha v chtelnickom chotári je obklopená malokarpatskými lesmi a bola postavená ako prejav vďaky za ukončenie strašného moru v rokoch 1680-1688. Práve svätý Róchus je pokladaný za patróna boja proti moru. Z monografie o obci Chtelnica sa dozvedáme: Každoročne po stáročia sem putovali obyvatelia Chtelnice slávnostne, v procesii s hudbou, cechovými zástavami a s nimi aj obyvatelia okolia. Sv. Róch (16. august) sa narodil vo Francúzsku v roku 1295 v rodine šľachtica. Keď mal 20 rokov, zomreli mu rodičia a veľký zdedený majetok rozdal chudobným. Potom sa ako pustovník dostal do Talianska, kde zúril mor a veľa ľudí mu podľahlo. Róchus sa o nich staral a navštevoval nakazených morom, pričom sám ťažko ochorel, bol samý vred. Podľa legendy ho pred smrťou zachránil pes, ktorý mu do hory nosil chlieb. Svätý Róchus sa preto zobrazuje ako pútnik s ranou na nohe, ktorého sprevádza pes s pecňom chleba v ústach. Za svätého bol kanonizovaný až za pápeža Urbana VIII. (1623-1644). Po cholerovej epidémii v roku 1831 si obyvatelia Dolného Dubového a Radošoviec predsavzali, že na pamiatku rýchleho ústupu cholery budú raz do roka putovať s procesiou do Chtelnice k sv. Róchovi.
    Tradičná procesia dolnodubovských veriacich do Kostolanského hájička – ku Kaplnke Panny Márie sa konala na sviatok narodenia Panny Márie (8. septembra). Tradícia procesných pútí sa udržala približne do polovice 50. rokov minulého storočia.

Sedembolestná Panna Mária (15. septembra). Sedembolestná Panna Mária, ako patrónka Slovenska, v šaštínskej bazilike je oddávna stredobodom našej mariánskej úcty. To je dôvod, prečo sa aj veriaci dolnodubovskej farnosti často zúčastňovali pútí do Šaštína. Septembrová púť sa obyčajne konala na celocirkevný sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý ustanovil pápež sv. Pius X. (1903-1914) na 15. septembra. Púte do Šaštína sa uskutočňovali aj v iných termínoch, najmä v máji a auguste.
    Prevažne individuálne veriaci z Dolného Dubového putovali na Moravu na posvätné miesta (Velehrad, Hostýn) a tiež do rakúskeho Mariazellu. Tam na cintoríne našla svoj večný odpočinok 17-ročná Ľudmila Hrčková, ktorá náhle zomrela na púti v roku 1912."

zdroj: http://www.dolnedubove.sk

„Medzi náboženskými pamiatkami nádašskými prvé miesto zaujíma kostolík v Hájičku. Vypínajúci sa na dosť vysokom vršku, na ľavej strane hradskej smerom k Naháču, asi 10 minút od Nádaša. Tento kostolík je jednou z najstarších staviteľských pamiatok vidieku nádašského. Kanonická visitácia Batthyánovská z roku 1782 píše, že kostolík tento stavaný je v roku 1245, čo i nápis v kostolíku potvrdzuje. Tento kostolík býval dlhé roky nádašským farským kostolom, jako o tom dočítať sa možno v kanonickej visitácii z r.1731. Koncom min. stoletia bola na oltári kostolíka v Hájičku v sklennej skrini umiestnená, v hodvábnych šatoch oblečená, socha Panny Márie boľastnej. Hovorilo sa o mnoho zázračných uzdravení, ale cirkevné orgány ich neuznali." Do Hájička sa každoročne 15. augusta vykonáva púť, ktorej sa zúčastňuje mnoho veriacich z okolitých obcí."

Spracované podľa knihy Naháč, autor: K.Lopatka, EKOPRESS Bratislava, 2009

zdroj: http://nahac.fara.sk/historia.html

 Z histórie Prievalov:

"Viacej testamentov a poručenstiev v minulosti pamätalo na postavenie krížov, božích múk a sôch v obci i chotári:

- kríž na ceste do Šaštína pri horárni Nadrlenisko dal postaviť Martin Petráš v r. 1748

- kríž na konci obce smerom  do Plav. Petra zanechali poručenstvom v r. 1748 bratia Ján a Martin Ševčovičovci

- sochu sv. Froliána zanechal poručenstvom v r. 1779 Andrej Janíček

- kríž na ceste na Bukovú dala vyhotoviť v r. 1780 Katarína Lukáčová

- sochu Sedembolestnej Panny Márie dal postaviť Martin Holič

- kríž pri cintoríne dal postaviť v r. 1780 Juraj Lisický

- kríž pri Vávrových mlyne dal postaviť v r. 1780 Tomáš Holič

- sochu sv. Jána Nepomuckého dal postaviť v r. 1798 Juraj Gulaček

- prícestná socha sv. Vendelína je z r. 1863

- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie bola postavená za finančného prispenia miestneho farára Juraja Slabigha v r. 1820, kde je menovaný farár aj pochovaný."

zdroj: http://prievaly.sk/obec-prievaly/historia-obce/129-dejiny-farnosti-prievaly


Autor web stránky obce Bílkove Humence uvádza:

"Ak píšem o sakrálnych objektoch obce, nemôžem obísť kaplnku zasvätenú Márii Magdaléne, ktorá stojí na vŕšku medzi Bílkovými Humencami a Borským Mikulášom. Tá pôvodná z roku 1668, ktorú dal postaviť gróf Imrich Czobor, bola zničená za Rákociho povstania na začiatku 18. storočia, tá dnešná neoklasicistická bola postavená koncom 19. storočia. V roku 1995 bola reštaurovaná. Často ju poškodzujú vandali. Pred rokom 1949, keď to ešte nebolo zo strany štátu zakazované, zastavovali sa pri kaplnke náboženské procesie, ktoré išli pešo od Trnavy na púte do Šaštína. Kaplnka spadá pod farnosť v Borskom Mikuláši."

 zdroj: http://www.bilkovehumence.wbl.sk/

A potom prišlo na rad hľadanie v mapách, kontrola ciest a nakoniec putovanie.

Počas  jedného augustového víkendu som sa vydala po tejto stáročnej ceste na púť k Matke Božej a poviem Vám bolo to nádherné bohaté putovanie zakončené Klenotom  - Kráľovnou, našou Mamou.

Cestu som označila takýmito šípkami, aby tento poklad zostal viditeľný a objaviteľný každému.

Teším sa, že sa na túto cestu vrátim.

 

 

mp.